Farnosť sv. Petra
a Pavla, apoštolov

Jubilejný rok sv. Františka 2026

Po minuloročnej púti do Ríma sme sa aj tento rok rozhodli spoločne vydať na cestu za duchovným povzbudením a poznávaním krás Talianska. Tentoraz sme chceli spoznať hlboký príbeh ľudskosti a viery svätého Františka z Assisi. Púť pre nás zorganizoval náš pán farár Ľudovít Pokojný, ktorý nás počas celej cesty aj duchovne sprevádzal. Aj táto púť sa uskutočnila vo výnimočnom období, kedy pri príležitosti 800. výročia smrti svätého Františka vyhlásil pápež Lev XIV. osobitný jubilejný rok (od 10. januára 2026 do 10. januára 2027). Počas neho pozval najmä kresťanov spoznať a nasledovať príklad tohto mladého muža z Assisi, načerpať jeho svätosť a stať sa svedkami pokoja. Za tým účelom bolo možné získať pri návšteve určených chrámov aj duševnú posilu – úplné odpustky. Našim hlavným cieľom bolo samotné Assisi — mesto naplnené pokojom a modlitbou, kde sme bližšie spoznali prostredie, v ktorom tento svätec žil a pôsobil spoločne s inými mužmi a ženami. Prehliadka baziliky a najmä hrobu svätého Františka, ako aj kríža, z ktorého mu prehovoril sám Ježiš v nás zanechala hlbokú duchovnú stopu a pripomenula dôležitosť Kristovho volania: „Obnov môj dom“. Z Assisi sme pokračovali do Florencie, toskánskej perly architektúry, kultúry a bankovníctva. V srdci mesta nás ohúrila majestátna katedrála Santa Maria del Fiore so svojou ikonickou červenou kupolou od Filippa Brunelleschiho a obkladom z bieleho, zeleného a ružového mramoru. Rovnako silným zážitkom bolo hneď vedľa stojace Baptistérium s preslávenou bronzovou „Bránou do raja“. Pútavý a profesionálny výklad miestneho trvalého diakona Alessandra, ktorý nám priblížil históriu Florencie a týchto miest, nám poodhalil tajomstvo skryté v tamojších mozaikách a architektúre. Ďalšou zastávkou bola Padova, kde sme navštívili benediktínske opátstvo svätej Justíny a najmä slávnu baziliku svätého Antona Paduánskeho. Pri hrobe tohto obľúbeného svätca, známeho svojou hlbokou kazateľskou múdrosťou, neúnavnou pomocou chudobným a záštitou pri hľadaní stratených vecí, sme v tichej modlitbe odovzdali Bohu svoje prosby, najmä uchovanie si viery, nové kňazské povolania a správne spoločné kráčanie v osobnom i farskom živote. Záver cesty patril Benátkam. Neopakovateľná atmosféra prechádzky cez benátske uličky a kanály nás priviedla k bazilike svätého Mareka. Tento chrám postavený, aby chránil pozostatky evanjelistu Mareka, nás prekvapil svojou byzantskou architektúrou a mozaikami. Neodmysliteľnou súčasťou tejto chvíle bola aj návšteva priľahlých obchodíkov a káva na námestí svätého Mareka, ktorú Napoleon Bonaparte nazval „najkrajší salón Európy“. I keď čas nám nedovolil navštíviť neďaleké mesto Aquileia, dôležité miesto pre Rímsku ríšu a tiež aj pre život kresťanstva na Veľkej Morave, jeho bohatú históriu a význam sme si priblížili aspoň vďaka pútavému výkladu počas cesty autobusom. V niekoľkých dňoch sme tak prepojili duchovný rozmer púte a spoločenstvo medzi nami s poznávaním krás a histórie Talianska. Domov sa vraciame obohatení nielen o množstvo zážitkov a spomienok, ale predovšetkým ľudsky a duchovne povzbudení a vďační za spoločne strávený čas. (vj)